cronin

Vždy som si v duchu vravel, že ak niekto nemá dostať koronavírus, tak som to ja. Mám 39 rokov. Športujem takmer na dennej báze aktívnym spôsobom. Mám ideálne telesné proporcie, na nič sa neliečim, neberiem žiadne lieky, nefajčím, príležitostne požijem pohár vína. Od začiatku vypuknutia pandémie sa poctivo chránim, dezinfikujem, vyhýbam sa kontaktu s masami ľudí, nebol som nikde v zahraničí. Pripúšťal som maximálne možnosť, že mnou koronavírus prejde bezpríznakovo a môj organizmus si s ním hravo poradí.

Neviem, aký z daných príznakov, ktoré ma postretli, sa vzťahuje reálne na koronu, ale začnem pekne poporiadku. Najskôr ma rozbolelo ucho, no tomu som význam neprikladal, pretože podobný problém som riešil v lete a stačili kvapky s vatou a po pár dňoch som bol opäť fit. Na druhý deň som pocítil jemnú bolesť v hrdle. Bolo to tesne po tom, ako som zjedol zmrzlinu. Práve tomu som to pripisoval, navyše tá bolesť bola veľmi mierna. Na tretí deň som sa cítil trochu malátne, akoby som bol mierne podgurážený. To už ale bolesť ucha ustúpila a rovnako tak bolesť hrdla bola takmer bezvýznamná. Nastúpila však bolesť očí. Mal som pocit akoby som 20 hodín pozeral TV. Začal som si pravidelne kontrolovať teplotu, tá bola v norme. Bolesť očí ani uší medzi príznakmi korona vírusu nefigurujú, takže som nepanikáril a fungoval som bežným spôsobom.

Prišiel ďalší deň a ja som mal ísť do nočnej zmeny. Ako vždy, uložil som sa pred tým na krátky spánok, aby som nočnú prežil bez ujmy. Spať som však nemohol. Akonáhle som sa snažil zaspať a ponechať dýchanie napospas podvedomiu, mal som pocit, akoby ma niekto začal dusiť. Neustále som zalapal po vzduchu a na ten reflex som hneď precitol. Mal som pocit, že niekde v sebe mám akúsi klapku, ktorá sa uzavrie každým výdychom a nechce sa otvoriť pri ďalšom nádychu. V danej chvíli to bola jediná priťažujúca okolnosť. Nič iné som nepociťoval, teplotu som nemal, nekašlal som. Do nočnej som teda nastúpil nevyspatý a po celú službu som cítil, ako sa mi ťažko dýcha. Nepociťoval som nejakú špeciálnu únavu, ale pri dýchaní som musel neustále lapať po vzduchu a kontrolovať si ho. Po nočnej som sa doma opäť pokúšal zaspať, bohužiaľ, bezúspešne. To som už začínal byť unavený a pocítil som okrem dýchavičnosti, ktorá už bola zjavná, aj jemný tlak na hrudníku. Okrem toho som mal jemnú nádchu, resp. zvláštny pocit niekde v dutinách a uvedomil som si, že nič necítim a že nemám žiadnu chuť. V danej chvíli to boli jediné príznaky – dýchavičnosť, únava a strata chuti a čuchu. Teplota som mal po celý čas normálnu a vôbec som nekašľal. Zavolal som svojej obvodnej lekárke, pretože som sa už cítil veľmi nekonformne. Tá mi povedala, že bez COVID testu ma aj tak nevyšetrí a že sa mám elektronicky na test objednať. Rýchlo som naťukal potrebné údaje a vzápätí mi prišla na mobil správa s termínom testu na druhý deň. Naďalej som však nemohol za žiadnu cenu spať. Dýchavičnosť sa stupňovala a tlak na hrudníku taktiež. Dohľadal som si, čo sa spája okrem COVID-u s dýchavičnosťou a našlo mi asi 20 ďalších možných ťažkostí.

V priebehu krátkej chvíle to dospelo do štádia, že som bol nútený zavolať si záchranku. Nepatrím rozhodne medzi simulantov, či hypochondrov. Za posledných 10 rokov som bol na PN jediný krát, aj to týždeň. Po chvíli prišla sanitka a sestra s lekárom v ochranných oblekoch mi skontrolovali základné životné funkcie, zaviedli mi fyziologický roztok a previezli ma na infekčné oddelenie do nemocnice. Tu mi spravili röntgen hrudníka, EKG, skontrolovali saturáciu (okysličenie krvi), zmerali tlak, odobrali mi krv. Po zhruba 2 hodinách prišla doktorka a upokojila ma, že všetky testy sú negatívne a nehrozí mi žiaden infarkt, embólia a iné nepríjemnosti súvisiace s dýchavičnosťou. Následne mi spravili testy na COVID a keďže sa mi dýchanie mierne upravilo, poslali ma domov s tabletkou na spanie.

Tabletku som užil, podarilo sa mi konečne zaspať a na druhý deň som sa prebudil v podstatne lepšom stave. Potom som už len netrpezlivo čakal na výsledky testu. Tie som sa dozvedel večer, bol som testovaný pozitívne a bolo mi povedané, že mám v sebe vysokú nálož vírusu. Tento blog píšem na druhý deň po oznámení výsledkov testu. Dýchanie mám tak na 90 percent v poriadku, čuch a chuť stále nemám, ale cítim sa fajn, som aktívny, nepociťujem únavu. Za normálnych okolností by som v takom stave pokojne išiel do práce, či dokonca by som si možno išiel aj zašportovať. Ak všetko pôjde hladko, čaká ma ešte 8 dní karantén. Verím, že tak, ako náhle a nečakane ma vírus navštívil, rovnako rýchlo sa poberie kadeľahšie.

Želám Vám všetkým pevné zdravie a buďte pripravení aj na to, čo najmenej očakávate.